Viacerí obyvatelia nášho mesta, bohužiaľ, zdieľajú názor, že počas predchádzajúcich volebných období sa v meste nič neurobilo. O zanedbanom meste sa dočítame aj na sociálnych sieťach. Nie je to však pravda.

Ako vedúca oddelenia výstavby, územného plánovania, investícií a životného prostredia viem, koľko projektov sme spolu s kolegami na oddelení pripravili. Na mnohé z nich sa nám podarilo získať externé finančné zdroje a mnohé sme vedeli zrealizovať aj z vlastných, mestských financií. Zároveň sme si popritom ako samospráva udržali ekonomickú stabilitu a opakovane získali štatút výborne hospodáriaceho mesta.

Na mestskom úrade som pôsobila v rokoch 2007 – 2017 a už vtedy bola Dubnica nad Váhom lídrom v čerpaní eurofondov. Poďme si spoločne pozrieť, čo sa nám počas týchto rokov podarilo, a fakty poľahky vyvrátia nelichotivé názory.

Dubnica nadVáhom lídrom aj v nečase

Čerpanie eurofondov v programovom období 2007 – 2013 bolo pre samosprávy oveľa náročnejšie ako dnes. Žiadatelia, teda mestá a obce, vtedy zápasili s extrémnou byrokraciou a pomalými procesmi. Objem dostupných financií bol v porovnaní so súčasnosťou menší a neprehľadný systém spôsoboval, že mestá medzi sebou museli súťažiť doslova o každé euro, často s neistým výsledkom. Napriek tomu sa nám tieto zdroje darilo získavať a investovali sme ich do kľúčovej infraštruktúry.

Vďaka financiám z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ďalších národných a cezhraničných grantov sa v období 2007 – 2017 preinvestovalo 17 miliónov eur (v prepočte na dnešnú hodnotu viac ako 25 miliónov eur). Investície smerovali najmä do školstva, sociálnych služieb, kultúrneho dedičstva a verejných priestranstiev.

Pozrite sa na konkrétne výsledky:

  • 2,5 milióna eur: záchrana Dubnického kaštieľa a premena jedného krídla na priestory Dubnického múzea. Financie na ďalšiu etapu opráv kaštieľa vo výške ďalších 2,5 milióna eur zmarili prieťahy vo verejnom obstarávaní. Ako samospráva sme doplatili na to, že verejné obstarávanie vtedy fungovalo inak a nebolo jednoduché vylúčiť uchádzačov, ktorí boli objektívne neseriózni alebo neboli schopní stavbu kvalitne a reálne zrealizovať. Dnes už systém mnohé z týchto vecí automaticky preveruje a takéto firmy sa do súťaží ani nedostanú.
  • 2 milióny eur: rekonštrukcia ZŠ s MŠ Centrum I vrátane zateplenia, výmeny okien a modernizácie učební. Úspora energií takmer 50 %.
  • 1,5 milióna eur: modernizácia ZŠ s MŠ Podháj vrátane zníženia energetickej náročnosti a modernizácie technického vybavenia. Úspora energií takmer 50 %.
  • 3 milióny eur: obnova, prístavba a debarierizácia Špecializovaného zariadenia pre seniorov Dubina v Prejte. Úprava priestorov pre potreby klientov s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.
  • 1,5 milióna eur: kompletná revitalizácia Námestia Matice slovenskej vrátane výmeny povrchov, osadenia nového mestského mobiliáru, zelene a vybudovania moderných peších zón. Stanovisko Ivany Tepličkovej k prvej rekonštrukcii Námestia Matice slovenskej
  • 1,5 milióna eur: vybudovanie zberného dvora na Nádražnej ulici vrátane technológií. Efektívny a kapacitne dostačujúci zberný dvor mimo mesta.

Malé – veľké projekty z vlastného vrecka

Mnohé investície dokázala samospráva pod bývalým vedením uhradiť z vlastných zdrojov bez výrazného zaťaženia rozpočtu. Toto sú len niektoré z nich:

  • Grotta s vyhliadkovou vežou: vyrástla v parku takpovediac z popola.
  • Moderné digitálne Kino Lastovička: vzniklo v suteréne domu kultúry.
  • Modernizácia domu kultúry: opravili sme sálu aj javisko.
  • ZŠ s MŠ Pavla Demitru: obnova budov, zníženie energetickej náročnosti.
  • Dom smútku: čiastočné stavebné úpravy vrátane výmeny strechy.
  • Športová hala: nové okná aj strecha.
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia: prebehli celkom dve etapy výmeny.
  • Park J. B. Magina: úpravy chodníkov, výsadba.
  • Detské ihriská: pribudla takmer desiatka nových ihrísk vo vnútroblokoch aj vo dvoroch škôl a škôlok.

Na všetkých týchto projektoch sa podieľalo oddelenie výstavby a investícií v oveľa menšom personálnom zložení, ako je tomu dnes. Menší počet úradníkov dokázal pripraviť a úspešne dotiahnuť do konca množstvo projektov v celkovej hodnote 25 miliónov eur (v prepočte na dnešnú hodnotu viac ako 38 miliónov eur).

Rozvoj bez ohrozenia financií mesta

Všetky tieto veľké investičné akcie sa zároveň robili so zreteľom na finančné zdravie mesta. Hľadali sa cesty, ako pri veľkých projektoch zvládnuť nutnú spoluúčasť na financovaní tak, aby mesto neohrozilo vlastnú finančnú stabilitu.

Vďaka rozumnému riadeniu dlh mesta klesal, zatiaľ čo hodnota majetku mesta rástla. Dubnica nad Váhom sa z 15. miesta v rebríčku hospodárenia miest a obcí v roku 2014 vyšplhala v rokoch 2016 aj 2017 na 2. miesto. Mestu sa darilo vytvárať finančnú rezervu v rezervnom fonde (v roku 2018, po skončení volebného obdobia, išlo o sumu 4,85 milióna eur) a na svojich účtoch malo aj voľné finančné prostriedky vo výške viac ako 7 miliónov eur.

Ako je možné, že sa zabudlo?

Pýtate sa, ako je možné, že Dubničania o spomínaných projektoch nevedia? Ako je možné, že sa zabudlo? Za éry bývalého vedenia mesto informovalo občanov len prostredníctvom Dubnických novín či rozhlasu. Dnes je situácia v mnohom iná a na propagáciu práce úradu či na PR vedenia sa vynakladajú desaťtisíce eur ročne. A tak sa ľahko vytvoril dojem, že za súčasného vedenia je aj cukor sladší.

Je teda na zvážení každého čitateľa, či bola Dubnica nad Váhom v rokoch 2007 – 2018 naozaj zanedbaným mestom, alebo práve naopak – vzorom pre okolité samosprávy.

Mgr. Ivana Tepličková, kandidátka na primátorku mesta Dubnica nad Váhom